BALKÁN, august 2006

Blíži sa extrém nášho túlania. Vyzbrojení knihou o Rumunsku, blížime sa 17.8.2006 v skorých ranných hodinách k Maďarsku.

KDE-TO-SME? Prvý deň, 17.8.2006, sa vezieme ešte neprebudeným Maďarskom. Všetky benzínky a križovatky sú presne tam, kde ich popisuje náš sprievodca Rumunsko není divočina. Tak prečo pozerať do knihy, keď je všetko OK? Sme na 293-ťom km. Má tu byť kruhový objazd. My sme však stále na diaľnici. Jakub ma ukľudňuje: však mu Mišo, kamarát, hovoril, že aj v Írsku sú na diaľnici kruhové objazdy. Tak prečo by nemohli byť v Maďarsku? Otočiť sa nedá, odbočiť nie je kam. Najbližšia informačná tabuľa nás víta v Srbsku. Keď nám srbské hraničné orgány skontrolujú aj batožinu, zastavujeme na najbližšom sympatickom mieste. Vraciame sa do Rumunska? Ale však ani Srbsko sme ešte nevideli.
STAVBA-CIEST V Novom Sade prechádzame cez most s koľajnicami v jednom jazdnom pruhu. Pre autá i vlaky v oboch smeroch len jeden jazdný pruh. Vedľa ciest ponúkajú papriku. Nie voľne na kilogramy, ale vo vreciach. Možno je to lacné, ale nie sme na cestu touto krajinou pripravení. Nevieme ani len akou menou sa tu platí. Za benzín platíme kartou. 1L 95N / 89,5 "jednotiek miestnej meny". No ani auto nie je pripravené na miestne cesty. Na foto je hlavná cesta. Takýchto rozostavaných úsekov boli desiatky kilometrov. Hneď po zotmení, na juhu krajiny, nás zastavujú ďalší pohraničníci. Nedávno sa Čierna Hora oddelila od Srbska a Európu už rozdelili ďalšie závory. Nočné cesty nás vedú doslova "čiernou horou". Okolo polnoci vidíme dole, pod horami, svetlá pouličných lámp. Vchádzame do Podgorice.
VECERA-NA-PUMPE Druhý deň, 18.8.2006, začíname večerou na pumpe a ide sa spať. Jakub vpredu a ja na zadných sedadlách. Ráno ma prebúdza jadranské slniečko. Spiaceho Jakuba pripútavam na prednom sedadle a blížime sa k Svatemu Stefanovi. Tivatska riviera, Boka Kotorska,... Dubrovnik. Na konci Dubrovnika, v kempe Solitudo, staviame stan. 3 dni nás stoja 583 HRK. More, pláž, more, pláž,... pohoda...nuda. V starej Dubrovníckej pevnosti vidíme podpisy srbov: guľky a črepiny v stenách, strechy opravené od zásahu granátov, fotografie mŕtvych obrancov Dubrovníka. Naozaj je to vina obyčajných srbov? Včera sme prešli celou ich krajinou. Pracovali, odpočívali.
POSLEDNA-VECERA Štvrtý deň, 20.8.2006. V kempe spia niektorí v stane, iní v karavane a mladšie ročníky pod hviezdami. Tým posledným závidím. Upozorňujem Jakuba, že spať v stane nebudem ani ja. Nechce sa pridať. Ale teší sa na poslednú dubrovnícku večeru. Na pláži. Buď je to tu zakázané, alebo sa "to nepatrí". Večeriame na pláži takmer sami. Ostatných zlákali reštaurácie a polpenzie. V stane si Jakub svieti baterkou na "pár literárnych strán" pred spaním a ja vonku zhasínam fakle. Čaká ma noc pod hviezdami. Ráno sa budím v spacáku. Ale vedľa karimatky. Takže celý od ihličia. Stan zbalíme rýchlo. Však to robíme už x-tý krát. Prechádzame cez Tučepy, Makarskú. Trajektom na ostrov Hvar. Príroda je tu pekná. Ale prečo sa sem toľkokrát dobíjali cudzie národy? Neviem. Pozreli sme si mestá Hvar, Stari Grad. Tam nás aj zastihla noc. Spíme zase aute. Ráno je všetko zaplavené turistami. No my už hľadáme trošku "prírodnejší" kemp. Ani Jakub už nechce byť v noci uvedomelým turistom.
JAKUB-POD-HVIEZDAMI Šiesty deň, 22.8.2006. Kemp Mlaska v Sučuraji je až príliš prírodný. Stan máme 3 m od mora a zase sme tu asi najcivilizovanejší. Vzdialenejšia polovička kempu patrí nudistom. Ráno sem lode vozia turistov z iných letovísk. Prečo? Aby videli prírodu? Nahých ľudí? Alebo nás? Večer sa turisti "z Česka" opäť nalodia, odplavia sa do svojich penziónov a nás nechajú napospas prírode. Už aj Jakub trávi noc pod širákom. Inak pohoda, kľud a začína nuda. Treba zdvihnúť kotvy a hľadať nepoznané. Za trochu drsné služby platíme, 22. - 24.8.2007, 306 HRK.
MOSCENICKA-DRAGA Trajekt nás prevezie za 98 HRK do Drveníku. Ďalšiu noc spíme v stane v Senji. Zima, dážď. Jedna noc, 98 HRK. Ráno balíme mokrý stan a smerujeme ďalej na sever. Zo Slovenska máme správy, že od Zadaru po Bratislavu už miesto bez dažďa asi nenájdeme. No nevzdávame sa (nevraciame sa). Odbočujeme na Istriju. Už by nám stačilo aj zubaté slniečko. To na nás čaká v Moščenička Draga. Kdesi za Rijekou. Kemp plný talianských karavanov a my. Slnko, more, pláž, jedlo. Ale už v druhé ráno balíme stan medzi prvými kvapkami dažďa a opúšťame Chorvátsko. Určite aj v Slovinsku musí byť niečo zaujímavé. Je. Nemáme ich toliare a musíme platiť za diaľnicu. Našťastie berú aj eurá.
SLOVINSKO-JASKYŇA Jedenásty deň, 27.8.2006. Slovinská atrakcia pre turistov. Jaskyňa Postojinska jama. Leták sľubuje krásnu jaskyňu a vláčik v nej - foto. Na parkovisku pred jaskyňou nás čaká ešte väčšia zvláštnosť. Dve autá s obytnými prívesmi. Z Islandu. Asi prvýkrát v živote vidíme na vlastné oči islanďanov. Blonďáci o hlavu vyšší od najvyšších slovanov. Ale aj oni sú tu v menšine. Všade sa ozýva taliančina. Ani cez prehliadku jaskyne neprestalo pršať. V daždi pokračujeme do Ľubľany. Je nedeľa. Ulice prázdne, obchody pozatvárané. Až po zotmení prestalo pršať. Chceme večerať. Zastavujeme na prvom suchom parkovisku.
VEČERA-NA-STK Úplne prázdne parkovisko v neznámom meste. Asi preto, že je to dvor stanice technickej kontroly. A v nedeľu večer ani tu nie je zvykom chodiť na STK. Vyťahujeme stôl, rozkladáme stoličky. Chlieb, nátierka, paradajky. Po večeri sa vezieme ešte asi dve hodinky. Na veľkej benzínke odstavujeme náš štvorkolesový domov medzi spiace kamiony. Pivo, kola, umyť zuby a spať. Ráno odchádzame do Maďarska k Balatónu. Aj tu však už leto skončilo. Na obed si vo Veszpréme objednáme nemecko-anglicko-rukami-nohami "niečo" a na dvanásty deň končíme náš balkánsky okruh naspäť v Devínskej Novej Vsi.