 |
Prvý deň, 17.8.2006,
sa vezieme ešte neprebudeným Maďarskom. Všetky benzínky a križovatky sú presne tam, kde ich popisuje náš sprievodca
Rumunsko není divočina. Tak prečo pozerať do knihy, keď je všetko OK? Sme na 293-ťom km. Má tu byť kruhový objazd. My
sme však stále na diaľnici. Jakub ma ukľudňuje: však mu Mišo, kamarát, hovoril, že aj v Írsku sú na diaľnici kruhové
objazdy. Tak prečo by nemohli byť v Maďarsku? Otočiť sa nedá, odbočiť nie je kam. Najbližšia informačná tabuľa nás
víta v Srbsku. Keď nám srbské hraničné orgány skontrolujú aj batožinu, zastavujeme na najbližšom sympatickom mieste.
Vraciame sa do Rumunska? Ale však ani Srbsko sme ešte nevideli.
|
 |
V Novom Sade prechádzame cez most s koľajnicami v jednom jazdnom pruhu. Pre autá i
vlaky v oboch smeroch len jeden jazdný pruh. Vedľa ciest ponúkajú papriku. Nie voľne na kilogramy, ale vo vreciach.
Možno je to lacné, ale nie sme na cestu touto krajinou pripravení. Nevieme ani len akou menou sa tu platí. Za benzín
platíme kartou. 1L 95N / 89,5 "jednotiek miestnej meny". No ani auto nie je pripravené na miestne cesty. Na foto je
hlavná cesta. Takýchto rozostavaných úsekov boli desiatky kilometrov. Hneď po zotmení, na juhu krajiny, nás zastavujú
ďalší pohraničníci. Nedávno sa Čierna Hora oddelila od Srbska a Európu už rozdelili ďalšie závory. Nočné cesty nás
vedú doslova "čiernou horou". Okolo polnoci vidíme dole, pod horami, svetlá pouličných lámp. Vchádzame do Podgorice.
|
 |
Druhý deň, 18.8.2006,
začíname večerou na pumpe a ide sa spať. Jakub vpredu a ja na zadných sedadlách. Ráno ma prebúdza jadranské slniečko.
Spiaceho Jakuba pripútavam na prednom sedadle a blížime sa k Svatemu Stefanovi. Tivatska riviera, Boka Kotorska,...
Dubrovnik. Na konci Dubrovnika, v kempe Solitudo, staviame stan. 3 dni nás stoja 583 HRK. More, pláž, more, pláž,...
pohoda...nuda. V starej Dubrovníckej pevnosti vidíme podpisy srbov: guľky a črepiny v stenách, strechy opravené od
zásahu granátov, fotografie mŕtvych obrancov Dubrovníka. Naozaj je to vina obyčajných srbov? Včera sme prešli celou
ich krajinou. Pracovali, odpočívali.
|
 |
Štvrtý deň, 20.8.2006.
V kempe spia niektorí v stane, iní v karavane a mladšie ročníky pod hviezdami. Tým posledným závidím. Upozorňujem
Jakuba, že spať v stane nebudem ani ja. Nechce sa pridať. Ale teší sa na poslednú dubrovnícku večeru. Na pláži. Buď je
to tu zakázané, alebo sa "to nepatrí". Večeriame na pláži takmer sami. Ostatných zlákali reštaurácie a polpenzie. V
stane si Jakub svieti baterkou na "pár literárnych strán" pred spaním a ja vonku zhasínam fakle. Čaká ma noc pod
hviezdami. Ráno sa budím v spacáku. Ale vedľa karimatky. Takže celý od ihličia. Stan zbalíme rýchlo. Však to robíme už
x-tý krát. Prechádzame cez Tučepy, Makarskú. Trajektom na ostrov Hvar. Príroda je tu pekná. Ale prečo sa sem
toľkokrát dobíjali cudzie národy? Neviem. Pozreli sme si mestá Hvar, Stari Grad. Tam nás aj zastihla noc. Spíme zase
aute. Ráno je všetko zaplavené turistami. No my už hľadáme trošku "prírodnejší" kemp. Ani Jakub už nechce byť v noci
uvedomelým turistom.
|
 |
Šiesty deň, 22.8.2006.
Kemp Mlaska v Sučuraji je až príliš prírodný. Stan máme 3 m od mora a zase sme tu asi najcivilizovanejší.
Vzdialenejšia polovička kempu patrí nudistom. Ráno sem lode vozia turistov z iných letovísk. Prečo? Aby videli
prírodu? Nahých ľudí? Alebo nás? Večer sa turisti "z Česka" opäť nalodia, odplavia sa do svojich penziónov a nás
nechajú napospas prírode. Už aj Jakub trávi noc pod širákom. Inak pohoda, kľud a začína nuda. Treba zdvihnúť kotvy a
hľadať nepoznané. Za trochu drsné služby platíme, 22. - 24.8.2007, 306 HRK.
|
 |
Trajekt nás prevezie za 98 HRK do Drveníku. Ďalšiu noc spíme v stane v Senji. Zima, dážď. Jedna noc, 98 HRK. Ráno
balíme mokrý stan a smerujeme ďalej na sever. Zo Slovenska máme správy, že od Zadaru po Bratislavu už miesto bez dažďa
asi nenájdeme. No nevzdávame sa (nevraciame sa). Odbočujeme na Istriju. Už by nám stačilo aj zubaté slniečko. To na
nás čaká v Moščenička Draga. Kdesi za Rijekou. Kemp plný talianských karavanov a my. Slnko, more, pláž, jedlo. Ale už
v druhé ráno balíme stan medzi prvými kvapkami dažďa a opúšťame Chorvátsko. Určite aj v Slovinsku musí byť niečo
zaujímavé. Je. Nemáme ich toliare a musíme platiť za diaľnicu. Našťastie berú aj eurá.
|
 |
Jedenásty deň, 27.8.2006.
Slovinská atrakcia pre turistov. Jaskyňa Postojinska jama. Leták sľubuje krásnu jaskyňu a vláčik v nej - foto. Na
parkovisku pred jaskyňou nás čaká ešte väčšia zvláštnosť. Dve autá s obytnými prívesmi. Z Islandu. Asi prvýkrát v
živote vidíme na vlastné oči islanďanov. Blonďáci o hlavu vyšší od najvyšších slovanov. Ale aj oni sú tu v menšine.
Všade sa ozýva taliančina. Ani cez prehliadku jaskyne neprestalo pršať. V daždi pokračujeme do Ľubľany. Je nedeľa.
Ulice prázdne, obchody pozatvárané. Až po zotmení prestalo pršať. Chceme večerať. Zastavujeme na prvom suchom
parkovisku.
|
 |
Úplne prázdne parkovisko v neznámom meste. Asi preto, že je to dvor stanice technickej kontroly. A v nedeľu večer
ani tu nie je zvykom chodiť na STK. Vyťahujeme stôl, rozkladáme stoličky. Chlieb, nátierka, paradajky. Po večeri sa
vezieme ešte asi dve hodinky. Na veľkej benzínke odstavujeme náš štvorkolesový domov medzi spiace kamiony. Pivo, kola,
umyť zuby a spať. Ráno odchádzame do Maďarska k Balatónu. Aj tu však už leto skončilo. Na obed si vo Veszpréme
objednáme nemecko-anglicko-rukami-nohami "niečo" a na dvanásty deň končíme náš balkánsky okruh naspäť v Devínskej
Novej Vsi.
|