HOLANDSKO, júl 2006

Už sme "skúsení" cyklisti. Máme za sebou prvých 150 km v Rakúsku a Maďarsku. Je čas ísť do najbicyklovej európskej krajiny. Podľa mňa je to Holandsko.

NEMECKO Prvý deň, 16.7.2006. Do oranžovej krajiny chceme prísť čo najskôr. Preto už pár minút po polnoci odchádzame z BA. Kúsok za hranicou, v Rakúsku, vchádzame na diaľnicu. Volant natočiť na priamy smer, na plynový pedál položiť tehlu a... Čo ďalej? Okolo nás je v tme ponorené spiace Rakúsko. Asi. Nič nevidíme. A mne sa už oči zatvárajú tiež. Preto hneď za Viedňou zakotvíme na parkovisku. Len pár minút si zdriemnuť. Ráno nás prebudí štartovanie vedľa spiacich kamiónov a karavanov. Bol to úžasný nápad, získať časový náskok jazdou v noci. Po budíčku pokračuje uspávací program: diaľnica - Rakúsko - diaľnica Nemecko - diaľnica - HOLANDSKO. Prebudúdzajú ma len ceny benzínu: v Nemecku 1,44 Eu / l, v Holandsku: 1,53 Eu / l. Blíži sa večer. Sme unavení.
NEMECKO Hľadáme si hotel na prvú noc. Teda benzínku s vhodným parkoviskom a službami. Shell nemá prístup na toalety z vonku. Budeme chodiť pomedzi vodičov, čakajúcich pred pokladnicami, so zubnou kefkou a uterákom k umývadlu na wc? Vedľa pumpy sa za vodným kanálom (miestnym plotom) pasú kravičky. Romantika. Ale ubytovacie služby Shellu nám nestačia. Odchádzame. Naše požiadavky na ubytovanie spĺňa Texaco v Zoetermeer. Kúsok pred Haagom. Z vonku je prístup dokonca aj ku sprchám. Jakub si na zadných sedadlách ustelie pod hlavu karimatku - foto. Ja sa "vystriem" na predných sedadlách.
MADURODAM Druhý deň, 17.7.2006. Prebudia nás až ráno motorové kosy záhradníkov. Kosia okolie parkoviska. Osprchovať sa však hneď nemôžeme ísť. Nejaký upratovač umýva sprchu, wc. Aspoň pol hodinu. Do Haagu vchádzame bez mapy. Pre istotu. Načo robiť veci jednoducho, keď môžeme blúdiť po uličkách, odlamovať spodné konáre stromov našimi bicyklami na streche auta. Každý tu má bicykel pod sebou. Len my nad sebou. My vezieme bicykle, ich vezú bicykle. Hľadáme Madurodam. Ešte pred obedom sa nám podarí vstúpiť do miniatúrneho Holandska - foto. Stačí zaplatiť 12,5 Eu / osoba. Japonci, japonci, Jakub, ja, japonci. Po obede sa už blížime k Amsterdamu. Nad diaľnicou si pláva loď. V "nad-plave". Pri letisku nám zase nad hlavami, ponad diaľnicou roluje lietadlo po "nad-runway". Stan rozkladáme asi 15 km severne od Amsterdamu v kempe Uitdam. Pred večerom sa ešte aj stihneme vykúpať v miestnom mori - Ijmeer.
VOLENDAM Tretí deň, 18.7.2006. Ráno si primontujeme na hlavy prilby. Na každej máme vzadu prilepený znak SR. Nech sa domáci čudujú, z akej exotiky sme tam došľapali. Odchádzame na prvý výjazd. Smer sever. Všade sú asfaltové cesty pre cyklistov. Po poliach, v mestách. Dokonca aj okolo kruhového objazdu pre autá je ďalší, užší, kruhový objazd pre bicykle. A autá vychádzajúce z objazdu nám musia dať prednosť. Tu by sa ťažko šoférovalo slovenským frajerom s tmavými oknami, ktorí si urobili prednosť pred všetkými. Ako by to prež"u"li niektorí majitelia Touaregov, keby museli dať prednosť bicyklu? Vo Volendame nás má čakať tradičné rybárske mesto. Čakajú tam ale reštaurácie s rezňami, ktorých veľkosť a cena je zvládnuteľná len pre všadeprítomných nemcov. Prevezieme sa ešte k vedľajšiemu Edamu. Zaujímavé je asi len menom, ktoré po ňom zdedil syr Eidam. Cestou späť sa ešte prevezieme po umelej hrádzi do Markenu. Všade okolo len voda, kravy na pastve, cyklisti.
LITERARNY-KLUB Typický obrázok našich večerov. Knihy, scrabble, karty. Občas doplnené pivom, vínom, komármi. Ale na tejto foto je to určite neskorá noc, nie večer. Časové pásmo je v Holandsku rovnaké ako na Slovensku, no západná poloha sa prejavila. Ešte o 22.15 sme čítali pri dennom svetle. Takže foto je dôkazom, že knihy boli zaujímavé a čítali sme do neskorej noci.
BASKET Štvrtý deň, 19.7.2006. Ráno. Španielsky párik vo vedľajšom stane ešte chrní. Unavilo ich včerajšie stavanie stanu? A to sme im ešte aj požičali kladivo na zatĺkanie stanových kolíkov. Ale skôr to bude prebdenou nocou. My už šľapeme na západ. Na konci Uitdamu prechádzame tesne vedľa cesty okolo obrovského "basketbalového" kôša. Obruč je zvislá. Priemer má asi 1 m. K nej je pripevnený primerane veľký vodorovný kôš. Už trochu naplnený odpadkami. Predpokladáme, že ich tam hádžu z aút spolujazdci. Okolo každej farmy je kanál plný vody. Nemusia mať hrdzavejúce ploty. Kravy im cez vodu nepreskočia. Pokračujeme po cyklo-cestách, ktoré lemujú kanály. Na významných križovatkách su mapy ciest so vzdialenosťami k ďalšej križovatke. Smerové tabule nás usmerňujú k ďalšej mape. Čisté, nezničené. Ich sprejeri majú v hlavách možno mozgy. Fungujúce. Rovina až do nedohľadna. Najväčšie stúpania prekonávame na mostíkoch cez kanály. Prichádzame do skanzenu veterných mlynov Zaansche Molen. Obed sme stihli. Vláran s Májkou od Hamé v tieni mlyna. Do pracujúceho mlyna nás pustia za 2,5 Eu. Vidíme drviť arašidy na maslo.
SKANZEN-MLYNOV V areáli skanzenu ideme aj do drevákovej manufaktúry. Naše 10-ročné Authory omotáme určite ešte drahšími zámkami. V dielni bzučia kamery a stroj vyrábajúci dreváky. Môžeme si kúpiť aj našu veľkosť. Ale odoláme. Nie sú vhodné na bicyklovanie. Alebo sú drahé? Cestou späť spoznávame aj nevýhody hustých cyklotrás. Nevšimneme si našu smerovú tabuľu a pokračujeme 5 km zlým smerom. Potom ešte raz, ešte raz,... Je 18.30. Po 45 km sme už mali byť v kempe. Máme v nohách 85 km a pred sebou ešte aspoň 10. Už hodiny sme nič nepili. Zásoby boli na 45 km. Jakub odhodí bicykel a sadne si na kraj cesty. Nechce ísť ďalej. Tu chce zomrieť. Smädný, hladný, unavený. Smrť neprichádza. Nohy si odpočinuli. Pokračujeme. Víťazíme. Kemp. Dnes si večeru zaslúžime riadnu. Neodflákneme to chlebom. Ukuchtíme si Wifon z Ázie. Teda z hypertržnice za 5 Sk.
AMSTERDAM Piaty deň, 20.7.2006. Ráno si Jakub oblečie svoje obľúbené tričko. Piaty deň po sebe (predchádzajúce fotografie). Ja svoju obľúbenú košeľu. Odchádzame po hrádzi. Vidíme najvyššie kopce v okolí. Kopy hnoja. Po 15 km sme v Amsterdame. Cez rieku Ij nás k vlakovej stanici, Centraal station, prevezie zadarmo kompa. Asi nahrádza most. Ideme po dlhej "obchodnej" ulici Damrak. Luxusný hotel Krasnapolski. Tu budeme obedovať. Na lavičke si natierame Vlárany výrobkami z Hamé. V čínskej štvrti nedokážeme čítať nápisy na domoch. Sú po čínsky. Asi tu nemajú Národnú stranu a Pravú národnú stranu a ešte pravejšiu a ešte obmedzenejšiu stranu. Asi sú tu "len" tolerantní ľudia. Vo vedľajšej štvrti vidíme vo výkladoch neobvyklú ponuku.
AMSTERDAM Prostitútky. Nekupujeme. Pokračujeme cez zdvíhací most. Našli sme kvetinový trh. Cibule tulipánov, semienka kvetov, canabisu. Súprava pre "malého záhradkára", Starter kit, za pár šupov: semienka, náradie, návod na pestovanie. Za pár mesiacov môžeme mať vlasnú úrodu trávy. Už si nedokážem spomenúť, či sme tento suvenír priniesli aj niekomu na Slovensko. Ale ak sa to nemôže, tak sme určite nič také neurobili. O 17.30 obchádzame okolo 20000 odparkovaných bicyklov, podľa bedekra, pred CS. Naozaj sú ich tu tisíce. Aj turistov s mapou v ruke. Známou trasou ideme do Uitdamu. Takmer v každej zátoke sú skupinky ľudí na dekách, vybalené piknikové koše a večerajú v prírode. Len čo sa pristavíme v nejakej dedinke pri veľkej mape, domorodci sa dávajú s nami do reči. Chcú nám poradiť, čo ešte máme vidieť. O chvíľu sme v kempe. Oproti nášmu, vyrástli tri nemecké stany. Pri najväčšom vztýčili aj vlajku. Možno takto vzniká nová ríša. Posledný večer v Noord Holland. Ráno chceme odísť na juh, do provincie Zeeland.
VEERSE-MEER Šiesty deň, 21.7.2006. Pod ranným slnkom balíme stan. Platíme 18,5 Eu / noc. Bicykle opäť na strechu. Prechádzame okolo Amsterdamu, Haagu, Rotterdamu. Na cestách pribúdajú autá s belgickými ŠPZ. Idú víkendovať na holandské pláže. Pri Vlissingene vidíme zvyšky nemeckého "Atlantického valu". Opevnenia z II. svetovej vojny. Prvý kemp je obsadený. Ďalší je pre istotu plný. Je tu aj veľa mini-kempov. Dvory a záhrady rodinných domov. Všetky plné. Holanďania asi hneď po príchode z práce sadnú do auta, karavanu, na bicykel a idú do prírody. Situáciu pochopíme, keď na recepcii jedného kempu vidíme objednávať miesta na stan na budúce leto. Odchádzame sklamaní od Severného mora. Smer Nemecko. Asi po 5 km, pri Veerse Meer, skúšame šťastie v Kamperlande. RCN de Schotsman má voľné miesto pre náš čínsky stan. Hneď pri príchode platíme 44 Eu za dve noci. Postavíme stan, auto odparkujeme hneď vedľa. Všetko sa nakoniec dobre skončilo.
SEVERNE-MORE Siedmy deň, 22.7.2006. Teplo, vlhko. V noci nám dokonca na jednom stierači vyrástol lístok. Biely, papierový. Vraj auto patrí na parkovisko. Po výdatných, instantných, raňajkách začíname odpočívať. Bicykle nechávame na streche a autom sa vezieme k severnému moru. Zamračené. Mrholí. To more však musím vyskúšať. A ani netreba vysekať dieru do ľadu. Voda má aspoň 20 st.C. Podľa Jakuba to nie je počasie na pobyt v mori. Teraz na foto vidím, že už čítal záver knihy. Asi dočítanie bol dôvod ignorovania mora. Hádže mi do vody plechovku s pivom. Pohoda. Vidí, že som ešte nezamrzol. Po pár minútach neodolá, vyzlieka nohavice a už si v mori hádžeme loptu. Teda prázdnu plechovku od piva. Poobede vylieza aj slniečko. Až do večera máme leto.
DOMBURG Deň ôsmy. 23.7.2006. Neviem ako sa píše veľké ô. Preto opačný slovosled. Opäť sa vezieme k moru. Ale o kúsok ďalej. Do Domburgu. Slnko, more, pláž, Vlárany, džem. Mäsové konzervy sa už minuli. Prechádzame sa pomedzi hnednúce telá, rozprávame sa. "Vy ste zo Slovenska?" Počujeme od neďalekej osušky. Prvýkrát po týždni slovenčina.
(Slováci kde ste? Prečo sme Vás nestretli v Holandsku?")
Ide ku nám milá pani. Je to manželka euroúradníka, ktorý zastupuje naše záujmy v Bruseli. O chvíľu príde aj on. Povie svoj názor na našu minulú vládu, súčasnú vládu, na budúcnosť. Vysvetlil nám, prečo oni a ani belgičania nechodia na belgické pláže. Hoci je to len kúsok odtiaľto. Belgické pláže sú v úzkom kanáli La Manche. Veľa lodí, veľa odpadu. Poobede odchádzame z "pláže euroúradníkov". V kempe zbalíme stan a v pomalých kolónach prichádzame k Nemecku.
NEMECKO-CECHY Deviaty deň. 24.7.2006. Jakub spí. Holandsko - noc - diaľnica, Nemecko - noc -diaľnica, Rakúsko - diaľnica. NIE! Máme síce rakúsku diaľničnú známku, ale v Nemecku odbočujeme do Čiech. Aj na Slovensku som minulý rok vydržal ísť po diaľnici len raz od Piešťan po Trnavu. Tam som sa zase vrátil do dedín, miest. Medzi ľudí. Radšej pozeráme v Čechách na chlapov pijúcich pivo pred krčmami, na ľudí na poliach, na život, ako v Rakúsku na nekonečný asfalt diaľnice. Dokonca obedujeme v nejakej hospode vepro (ako sa píše r s mäkčeňom?)-knedlo-zelo. A na zapitie nejaký tradičný český nápoj. Večer opäť parkujeme auto v Devínskej Novej Vsi.