Motorkový výlet:
NA ČAJ DO IRAKU
20.4. - 8.5. 2011


Andrej (Majere pri Kežmarku) - Honda Transalp 650, 2006
Jožo (Diakovce pri Šali) - Yamaha TDM 900, 2007
Peter (Handlová) - Honda Africa Twin 750, 1998
a ja - Kawasaki KLX 250, 2009
Andrej, Jožo a ja sa poznáme už pár rokov.
Napriek tomu ideme spolu :-)))
Ale Petra vidíme prvýkrát až dnes, v deň odjazdu...
Cez celé Maďarsko ide s nami aj Pišta zo Stupavy (s mapou v rukách) na Yamaha TDM 850. Až v srbskej Subotici si spomína, že má doma manželku. Preto sa otáča a vracia sa na Slovensko.

Obchvat Belehradu ignorujeme,
radšej ideme "skratkou" cez centrum.
V popoludňajšej dopravnej špičke.

Asi 100 km za Belehradom zastavujeme v motoreste na večeru.
Majiteľ nám dovoľuje postaviť si na trávniku stany.
Prvá noc. V stane. 5'C. Plus 5'C.

Motorest je otvorený nonstop.
Napriek tomu si dávame rannú kávu z Petrovej kuchyne. V bandaske má pitnú (asi) vodu, v kufroch instantnú kávu, plynový varič.
Len hrnčeky sú iba dva...

Prejazd cez zvyšok Srbska,... v Bulharsku okolo Sofie, až na koniec krajiny, k hraniciam s Tureckom.
Druhá noc: kemp, asi 15 km od tureckých hraníc. Majiteľ kempu je angličan.
Mladý chlapec, ktorý nevie ani slovko po rusky, ani po slovensky.
Ten biely povlak na stane, tráve, sandáloch, je námraza.

V noci bolo -2'C. Mínus 2'C.
Treba počkať, kým sa roztopí ľad, rozmrazia motorky
a odchádzame smerom do Turecka.

Ale keď sú do Grécka iba 2 km...
Turecko počká.
Zastavujeme až v Gréckom meste Orestiada...

...pred servisom Yamaha.
Jožova TDM potrebuje opraviť predný tlmič.
Ale gréci majú sviatok. Aj oni oslavujú Veľkonočný piatok ? Napriek tomu nám grécky motorkár (na foto je druhý zľava) vybavuje opravu motorky.
Kým servis otvoria, posedíme pri kávičke,...

...,absolvujeme obed s gréckymi koláčmi
a ideme do servisu.

Jožo kontroluje, či jeho chromej Yamahe amputovali správnu nožičku.

Ostatní zatiaľ snoríme po predajni, servise
a rozmrazujeme sa po bulharskej ľadovej noci.

Po dvoch hodinách je motorka opravená.
Cena 40 Eur.
Spokojný Jožo s majiteľom servisu.

Pár administratívnych nevyhnutností na hraniciach
a sme v Turecku.

Po pár desiatkách km cesta končí.
Cez Marmarské more sa treba preplaviť na trajekte (Eceabat - Canakkale).

Do zotmenia stihneme prísť iba ku koňovi. Trójskemu.
Bohužiaľ na audienciu nás prijme až zajtra.
Tretia noc bude teda pod stanom v Tróji.
Jeden z nás už mal toho nočného chladu plné zuby. Preto sa v noci vkradol do vykúrenej reštaurácie a vyspal sa na kope obrusov.

Vidíme jednu z najlepšie organizovaných fabrík na spracovanie turistov - Troja.
Tak sem teda nemusíme.
Radšej pokračujeme po cestách diskutabilnej kvality...


...aj nekvality


...po promenádach Egejského mora...


...až kým nás hlad nezastaví


Bergama - Pergamon - Akropol

Pred zotmením Peter odbočuje z hlavnej cesty na lúku vedľa potoka.
Čaká nás jediná noc s ubytovaním "na divoko".
Čelovky na hlavu, postaviť stany, zahriať sa Tatranským čajom...

Moja telesná schránka sa ráno odmieta zaradiť do života.
Večer bolo toho Tatranského čaju asi priveľa.
Zaujímavé pyžamko...

V hlave dunenie.
V bruchu bolesť.
Aspoň sa majú na kom zabávať.

Hierapolis
Pamukkale ( bavlnený hrad )
Kopec, široký 160 m, pokrytý snehovobielym travertínom.

Vápnik z vytekajúcej minerálnej vody
sa usadzuje a vytvára kaskády a jazierka.
Tak toto bola krása aj pre barbara, ako som ja.

To auto ide v protismere? Veru áno.
Len či sa tí dvaja chlapci na motorke pozrú aj dopredu a uvidia ho?
Alebo sa budú stále obzerať po Jožovi?

Výstavba ciest v tureckých horách.
Práve nejde nič v protismere.
Moje šance na predbehnutie auta sú teraz vysoké :-)))

Ďalšia noc bude opäť v stane.
Za cestou ťažia drevo (tie svetlé prúžky sú rozštiepané kmene stromov).
Motorky však už celú noc môžu pozerať do vĺn Stredozemného mora.


Ďalší deň začína OFF-roadovým úsekom...

Ešte pred začiatkom búrky stihneme dôjsť na tureckú diaľnicu.
Platiť treba. Ale diaľničné známky nepredávajú. Ani "mýtnice" tu nemajú.
Treba si vybaviť "kreditnú" - diaľničnú kartu. "Nabiť" ju dostatočným kreditom a potom už len zosnímať kartu pri vjazde a výjazde z plateného úseku.
Sú to veľmi slušní zamestnanci diaľničnej spoločnosti. Takto pekne mi to vysvetlili. Po turecky...

Ale pozor, aby Vás z tej diaľnice nechcel niekto vytlačiť autom.
Tak ako túto "našu" TDM.
Nehoda na diaľnici, ktorá skončí len ošúchaním pár plastov a výronom v členku...Zázrak!

Počas celého výletu nestretávame ani slovákov, ani čechov. Ale práve počas tejto nehody sa pri nás zastavuje okoloidúca motorka:
LÁĎA a DARIA zo Zlína (na foto s Petrom)
Pomáhajú nám "doriešiť" nehodu a na noc zostávajú v Gaziantep-e.

My pokračujeme ešte pár desiatok km do Nizip-u.
V Nizipe: "Pán policajt, kde je tu hotel?"
Ako môže dopadnúť vysvetľovanie v turečtine, slovensky hovoriacim turistom?
Policajti nasadnú do auta, zapnú maják a robia nám doprovod až na hotelové parkovisko.
Ďakujeme!

Po dobrej večeri,
ešte lepší čaj.

Cez turecký Kurdistan prechádzame aj okolo pár vojenských hliadok. Až do mesta Kiziltepe.
Na miestnej autobusovej stanici sa snažíme splynúť s davom. Obzrel sa vôbec niekto za nami? :-)))
Väčšina motoriek v Turecku má obsah valcov motora asi 150 ccm. Jožova TDM má 900, Peťova AT 750,...

Priviedla ma sem však návšteva "kamaráta".
Minulý rok som tu s Jakubom (syn) zablúdil a pomohol nám tento (trošku)rusky hovoriaci kurd.
Foto je z minulého roku:

Nasleduje terajšia foto.
Všimol si ma ešte na motorke. No nevie si spomenúť, odkiaľ ma pozná. Ešte stále mám prilbu na hlave :-)))
Pre tento prípad mám v ruke pripravenú (minuloročnú) fotografiu. Tú, ktorá je nad týmto textom. Kurd si na mňa spomína...!
Víta ma po "kurdsky": klopkáme sa hlavami. Zboku. O spánkové kosti.
Teda ja mám na hlave ešte stále prilbu. Takže je to len taký "plastový" pozdrav.
Odrazu je plná čakáreň zvedavcov. Na stole sa pred nami objavuje čaj, koláče,...
Tá jeho ruština obsahuje asi 4 slová. Preto sa na seba asi pol hodinku len šťastne usmievame...


...kurdský štýl?

Silopi.
Posledné mesto v Turecku pred Irakom.
Posledný nákup (drahého) tureckého benzínu.
A po nákupe posedenie pri čaji s personálom pumpy.

Po výjazde z Turecka nás na irackej strane privíta "niekto" v civilnom oblečení. Každému podá ruku...Welcome in Iraq.
Pasy odovzdávame na kontrolu a čakáme na verdikt, či nás pustia ďalej.
Počas čakania nám prinesú čaj. Fotografovanie povolené...

Pečiatky sú v pasoch.
Môžeme pokračovať.

Pod kurdskou a irackou vlajkou
pevné zovretie rúk irackého policajta a slovenského ...... :-)))

Prvá noc v Iraku.
Motel Hawar.
Motorky budú zamknuté v tých polootvorených dverách napravo od vchodu do motela.

Batožinu zložiť,
"garáž" zamknúť...

...a nasťahovať sa do tohto 3-izbového apartmánu.
Spoločenská miestnosť, kuchyňa, 2-kúpeľne.

Večera v bufete.
Ayran, minerálka,...

Ďalší (koľký už?) deň, bol prvý deň bez jazdy na motorke.
Ale aspoň minimálnu údržbu si tie motorky zaslúžia.

A potom "hor sa" do ulíc :-)))
V tomto hoteli, Perleman, som minulý rok býval s Jakubom.

Tradičná fotgrafia "elektrického vedenia".
Peter konštatuje:
"Z toho by sa revízny technik nevymotal ani do dôchodku"


Čistič topánok - v týchto končinách nič zvláštne

Cukrárne s džúsmi čerstvo lisovanými.
Zákusky sú v ponuke:
Baklava v tvare štvorca, Baklava v tvare trojuholníka, Baklava v tvare...

Dámska móda tu je oveľa pestrejšia.
Nielen čierna,...

...alebo biela.
Ale pohľad na ňu, nie je určený pre "cudzieho" muža.

Večerná ulica irackého Kurdistanu.
Mesto Dohuk.


Po druhej noci v týchto končinách je čas na návrat.

Odbočku na Turecko prehliadám
a pár km smerujeme smerom na Sýriu.
Pre prípad ďalšieho blúdenia radšej dopĺňam iracký benzín.


Dovidenia Kurdistan!

Opäť Turecko.
Večera v tureckom Kurdistane


...s ayranom...


...a tureckou kávou.

Kappadokia
Pred 30-timi miliónmi rokov tu 3 sopky pochovali celú krajinu pod sopečným tufom.
A pred pár storočiami si do týchto mäkkých tufových skál začali ľudia hĺbiť obydlia, kostoly,...

Kľud, žiadni turisti.
Sem vedie iba úzky chodníček.
Autobus s turistami sa naň nezmestí!

Že sme nikde v Ázii nedostali k jedlu príborový nožík, sme si už zvykli.
Ale prečo nosia na stôl všetky jedla naraz?
V jednom hlbokom tanieri je biela tekutina. V druhom je hnedá,...
Z ktorého taniera máme jesť lyžicou ako polievku?
A ktorým si poliať ryžu? A do ktorého si namáčať chlieb? A...?

Dosť bolo civilizácie.
Po zotmení odbočujeme na lúku za mestom. Pri potoku staviame stany, vypijeme večerné plechovkové pivá a...
...vidíme, ako ku našim stanom smeruje policajné auto so zapnutými majákmi. Vystúpia štyria ozbrojenci a jeden veliteľ:
"Tu nemôžete v noci zostať. Je to tu pre Vás nebezpečné,... Pomáhajú nám zbaliť spacáky, karimatky, stany. Všetko pripevníme na motorky a cez nočné Turecko sledujeme policajné majáky.
Privedú nás až k tomuto motelu.
Ráno sa opäť zbaliť a...


...aj cez tento tunel smerujeme k Istanbulu.


Ešte cez bosporský most v Istanbule a budeme opäť v Európe.


Na križovatke v Istanbule.

Ďalšiu noc na severe Turecka máme za sebou.
Aj reťaz na mojej motorke to už má za sebou :-(((
Žije si vlastným životom a treba ju napínať každý deň.

Na pumpe po zvedavej otázke (ver ar ju from?) dostávam prekvapivú odpoveď (rasša)
Pokračujeme už po rusky. Títo dvaja chlapci sú z Ruska. Išli cez Ukrajinu, Rumunsko,...do Istanbulu.
Teraz sa už opäť vracajú z Istanbulu cez strednú Európu a Pobaltie do Ruska.


Všetko to zvládajú na týchto nepohodlných Hayabusach.

Prvá zastávka za tureckými hranicami je v bulharskom Primorsku.
Všade ešte zima, ľudoprázdno. Len hotel Flamingo je otvorený.
Nápoje v bare odmeriavajú podľa plechových odmerok.

Jožo hovorí pánovi hotelierovi, že také nerozbitné odmerky by sa nám zišli na cestovanie.
O pár desiatok minút nám hotelier podáva igelitku aj s našimi splnenými prianiami:

Prejde pár týždňov a štyroch slovenských turistov v bundách
tu nahradia stovky dovolenkárov v plavkách.
Čiernomorská pláž v Primorsku:

Ďalší deň pokračujeme po bulharskom pobreží Čierneho mora až do Rumunska.
Zostávame v prvej rumunskej dedinke Vama Veche.
Včera tu skončil punk-rockový víkend.
Teda pre niektorých ešte neskončil...:

Batožina z našich motoriek občas robí dojem, akoby tam prišiel plný autobus turistov.

Všetko sa nám však darí nasťahovať do tých malých punk-rockových izbičiek (bez skríň).

Niektoré motorky chcú byť asi stredobodom spoločnosti.
Preto si vyžadujú častejšiu pozornosť...
Tentokrát novú žiarovku.


...aj toto je Vama Veche.


Rumunské pláže Čierneho mora čakajú na letných dovolenkárov.

Na trajekte cez Dunaj v rumunskom Galati.
Stráži nás tento dvojhlavý pes:

Dovidenia Rumunsko!
Chceme pokračovať cez Moldavsko.
Pri čakaní na hraničnom prechode nás najskôr príde skontrolovať "bodyguard"...

...a potom aj sám veľký Šéf. Prezident.
Nie ten vľavo, ale ten vpravo.
Prezident celoruského motoklubu "Noční vlci", Aleksander "Chirurg" Zaldastanov.
Na lístok mi napíše svoje telefónne číslo.
Mal by som niekedy odvahu telefonovať mu? :-)))
Pozýva nás na celoruský moto-zraz do Sevastopoľa. Hovorím mu: "Sevastopoľ nie je Rusko. Sevastopoľ je na Ukrajine"
Iba sa pohŕdavo usmeje a kývne rukou.
(už viem, aký je rozdiel medzi rusmi a američanmi. Američania sú len lepšie oblečení rusi...)


Moldavský vidiek


Moldavské mestá sú celkom milé

Podzemné sklady vína v moldavskom Cricove je možné navštíviť autom. Pivnice pod Cricovou sú podzemným mestom s ulicami a dopravnými značkami. Ulice sú pomenované podľa vín a dosahujú celkovú dĺžku 60km!
Chceme sem ísť na exkurziu:
stačí sa zapísať do poradovníka čakajúcich návštevníkov a o pár dní, keď budeme v poradí, zavolajú nás...

Moldavské hoteliérky vedia byť aj prísne:
Čižmy vyzuť a po hoteli sa budete pohybovať len v týchto papučkách!

Ďalšie ráno opäť prší. Treba sa obliecť do dažďa.
Len nech nám mačička uvoľní "pršiplášť".

Na ukrajinskej "colnici" pri vstupe z Moldavska:
Colník listuje v pase a nenachádza správne "potvrdenie".
Bez hanby začne búchať po pase a hovorí: "Na pivo, na pivo". Peniaze mu nedávame.
Preto odloží pasy na stôl a čaká. My čakáme pred jeho búdkou.
Zavolá si pomocníka a ten hľadá dôvod na naše potrestanie:
- technický preukaz
- číslo vozidla
- funkčnnosť tachometra...
Kto zaplatil, nečaká a pokračuje. Kto nezaplatil...


Ukrajinský vidiek


Sem chodia v zime lyžiari na dovolenku.

Zimná sezóna skončila, kotolne sú vypnuté, turisti neočakávaní.
A Vy štyria, keď tu chcete spať, dostanete na izbu elektrický radiátor.
Mali sme dve 2-posteľové izby. Ale radiátory ich nevládali vykúriť. Preto Peter a Jožo prinesú ich radiátor do našej izby a zostávame u "nás" všetci štyria.

Aj na Ukrajine majú hlavné cesty slušný asfalt.
Ale stačí odbočiť pomedzi domy...

Solotvino.
Len pár desiatok km od slovenských hraníc sú jazerá so slanou vodou.
Voda má väčšiu hustotu ako v Mŕtvom mori..

Hotovo!
A sme opäť na Slovensku.
V Snine nás víta Jožko Naščák so Zuzkou.
- mráz i horúčava
- zasnežené hory aj teplé moria
- pohoda aj nehoda
- raz mokrý od potu, inokedy od dažďa
To všetko sa dá vidieť aj vo večernom televíznom programe.
Ale zažiť to. A prežiť to...