Cestovať po Iraku sa odporúča výlučne v sprievode ozbrojenej ochrany, vybavenej aspoň 2 balisticky chránenými vozidlami. Cestujúci by si mal na cestu zabezpečiť okrem iného aj nepriestrelnú vestu a prilbu.
Pozn.: Informácia zaradená na webovú stránku dňa 01.04.2009

zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí SR


30.6.2010, 14.00 hod

Bratislava - autobusová stanica, autobus: Praha - Sofia.
Na našich sedadlách, podľa miesteniek, sú už rozložení českí študenti s vysvetlením: "Ale nás je šesť a chceme sedieť spolu!"
Odpovedám im: "My sme dvaja a tiež chceme sedieť spolu..."
Iné dve voľné sedadlá, vedľa seba, v autobuse už nie sú.
Autobus sa rozbieha a Jakub sedí vedľa mňa.
Maďarsko: Prestávka v motoreste.
Jakub si vyberá nanuk, ja kávu. Platím plnou hrsťou forintov.
Študenti, z autobusu, si tiež vyberú nanuky a podávajú predavačke platobnú kartu. Tá iba pokrúti hlavou a "zlatá mládež" nanuky vracia do mraziaceho boxu.
To majú za obsadenie našich miest v autobuse! Škodoradosť, ale poteší.

1.7.2010

O 8.30 hod prichádzame do Sofie.
Zoženieme si spiatočné lístky na autobus do Istanbulu. Ja za 50 LV (Leva), Jakub za 45 LV. O pol hodinu sa už vezieme. Každý cestujúci má pred sebou obrazovku so 7 TV-kanálmi, rádio. Sprievodkyňa roznesie slúchadlá, kávu,čaj.
Vedľa nás sedí aj spolucestujúca, ktorá cestovala s nami už zo Slovenska. Vlasy farby dúhy a v rukách tlačivá na povolenie vstupu do Turecka.
Pýtam sa jej, či budeme potrebovať tiež také tlačivá? Peknou češtinou odpovie: Vy asi nie, ale ja možno áno. Pretože som američanka...
Na vstupe do Turecka však zaplatíme iba 15 Eur za víza a po 30 hodinách v autobuse sme v Istanbule.
bus

Batohy na chrbty a najkratšou cestou, často cez stavby a uličky medzi skladmi textilu, kráčame do hotela.
O 22.00 hod, po 9,4 km sme v hoteli.
hotel
Jakub sa ma pýta, či som cítil zápach v tých tmavých úzkych uličkách. Priznávam, že od strachu som necítil nič.
Hotel spĺňa naše požiadavky. Na izbe sú dve postele a dvere sa dajú zamknúť.
Síce aj po zamknutí sú od zárubne asi 4 cm
(foto = zamknuté dvere), ale...
zatvorene-dvere
V spoločnej sprche pre celé poschodie tečie aj teplá voda.
Len si treba vybrať, či má tiecť teplá, alebo studená voda. Batéria na zmiešanie teplej a studemej vody tu nie je.
sprcha

2.7.2010

Prechádzka po okolí Zlatého rohu.
Večer chceme ísť pozrieť trajektom cez Bospor do Ázie (foto).
Kupujeme si 4 žetóny po 1,5 TL (turecká líra) na trajekt. Dva na cestu tam a dva naspäť.
1 Euro = 2 TL
vstup-do-Azie

O pár minút vystupujeme pred vlakovou stanicou Haydarpasa.
Tu je konečná vlakov, smerujúcich z Ázie do Istanbulu.
stanica-Haydarpasa
foto dole = prvý nápoj v Ázii. Šťava z pomarančov. Asi 2 dl za 1 TL.
Pri vstupe na mólo trajektu, cestou späť, nevidím v turnikete otvor na vhodenie žetónu. "Dozorca" na móle hovorí, že tu žetón neplatí. Musíme si kúpiť lístky. Za lístky zaplatím 20 TL bankovkou, zoberiem lístky, ale výdavok kážem zobrať Jakubovi. Pretože za nami je už tlačenica ostatných nastupujúcich.
Na móle mi však nedáva 17 TL, ale iba 2 TL. Vydali mu o 15 TL menej. Vyslovím pár viet o čestnosti turkov.
O 3 minúty sa pomedzi ostatných čakajúcich pretlačí ku nám predajca lístkov a bez slova mi podáva 15 TL...
odstavovac


Pečená kukurica. 1 TL/kus.
pecena-kukurica

3.7.2010

Pešia turistika:
Egyptský bazár najmä s korením.
egyptsky-bazar


Vstup do Veľkého bazáru
grand-bazar


V uličkách Veľkého bazáru
velky-bazar


Modrá mešita so šiestimi minaretmi
minarety+mesita
Metro v Istanbule jazdí väčšinou nad zemou.
V spoločnom jazdnom pruhu jazdia, občas, aj automobily, motorky, motajú sa tam chodci.
metro
Obed v pouličnom bufete: ryža, mäso, zelenina, ayran (slané jogurtové mlieko) za 4 TL.
Večer sa prechádzame tmavými uličkami. Obchody zatvorené, zákazníci sú už doma. Už aj poslední dvaja čističi topánok odchádzajú. Jeden však stratí kefu. Jakub mu ju podá. Vďačný čistič mu ďakuje a začína mu čistiť...plátené tenisky. Vráciam sa k Jakubovi. Čistič mi začne bozkávať ruky a volá svojho kolegu na pomoc. Jeden drží nohu mne a druhý Jakubovi. Čistia a čoraz častejšie spomínajú ich choré deti v nemocnici, pre ktoré potrebujú peniaze...
Nedá sa újsť. Držia nám nohy. Začínajú si pýtať peniaze. Na choré deti. Platím 20 TL bankovkou. Koľko mi vydá? 18 TL? 16 TL? Nie. Nič! Chce 20 TL za mňa a ďalších 20 TL za Jakuba.
Nakoniec odchádzame z tejto tmavej istanbulskej uličky ľahší o 30 TL. Ale živí!
bufet

4.7.2010

Ráno odchádzame z hotela. Platíme 11 Eu/osoba/noc.
Metro, autobus, lietadlo, letisko Diyarbakir. Pešo ideme do mesta. V tieni je 44°C. Ale mi kráčame po nezatienených uliciach.
Po 10 minútach to vzdávame a pýtame sa domáceho: "Otogar?" (autobusová stanica)
"Otobus?" (autobus)
Jeho odpovedi v kurdštine nerozumieme. Dávame mu pero a papier, nech nám nakreslí trasu na otogar. Nechce.
Súhlasíme, nech nám mobilom zavolá taxi. Pri čakaní na taxi nás volá do obchodu. 2x odmietnem, ale napokon vchádzame.
V obchode na nás začnu mávať dvaja deduškovia 20 TL bankovkou a ukazujú na chladničku.
Nechcem si kúpiť chladenú vodu za 20 TL. Opäť 2x odmietnem, ale napokon si vyberáme 2 fľašky s vodou.
Deduškovia však nechcú od nás peniaze za vodu. Naopak.
Oni platia predavačovi za nás. Boli to zákazníci.
foto = nehostinná kurdská príroda
Taxikár nás za 10 TL vezie na otogar. Hneď po vystúpení sa na nás zavesí zopár detí. Pýtajú si peniaze a prácu. Chcú nám odviezť batohy na fúrikoch. Kráčame pomedzi mikrobusy a tvárime sa, že necítime, ako na každom z nás visia 2-3 deti.
kurdistan
Mikrobus - dolmus odchádza po zaplnení všetkých sedadiel.
Za 8 TL sa vezieme do mesta Mardin, smerom k Iraku. Niektorí cestujúci vystupujú v centre. My čakáme, kedy už zastaví v Mardine na stanici. Míňame tabuľu: koniec Mardinu. Dolmus pokračuje, aj s nami, do ďalšieho mesta.
Mesto Kiziltepe - sýrsko-turecké pohraničie.
Na otogare v Kiziltepe chodíme od jedného človeka k druhému a opakujeme:
Otogar...otobus...Cizre...
Nerozumieme nikomu. Nikto nerozumie nám.
Beznádej. Chce sa mi plakať. Vykašľať sa na Irak. Ale ako sa dostať aspoň na Slovensko?
Som rozhodnutý. Už nikdy žiadne cestovanie do neznáma. Ďalej ako do Trnavy nikdy nepôjdem.
autobusova-stanica
Mladý "dispečer" jednej autobusovej firmy hovorí: "Gavaríte pa rusky?"
Hurá, sme zachránení! Jeho otec robil kedysi v Moldavsku, a preto vedia po rusky.
Objedná nám jedlo a jeho otec nás odvezie do miestneho hotela. Pokračovať v ceste budeme zajtra ráno.
Kamarát dispečer nám vysvetlí:
JA NE TURK.
JA KURD!
Sľúbim mu, že to napíšem aj na našu web stránku.
OK?
KURD-s-priatelom
V hoteli (50 TL/osoba) sa dohodneme s dispečerovým otcom, že zajtra ráno o 6,30 hod príde pre nás on, alebo jeho kamarát.
A odvezú nás na autobusovú stanicu. O 7,00 hod nám pôjde autobus do tureckého mesta Silopi. Posledné mesto v Turecku pred irackými hranicami.

5.7.2010

Ráno o 6,30 hod čakáme na recepcii. Príde ku nám neznámy pán a hovorí: Taxi?
Je to priateľ dispečerovho otca, ktorý mal pre nás prísť?
Odvezie nás za 1 $ na otogar. Tam už na nás čaká s výčitkou dispečerov otec: Prečo ste na mňa nečakali na recepcii?
Asi sme šli s nesprávnym taxíkom.
Kiziltepe
7,00 hod. Náš autobus neprichádza. Ani o 8,00, ani o 9,00,...
Prichádzajú si nás obzerať domorodci.
O 9,30 odchádzame autobusom, ktorý má odchod o 7,00, pozdĺž sýrsko-tureckých hraníc do mestečka Silopi.
Na ulici v Silopi sa dohodneme s taxikárom Mehmetom, že nás odvezie do Iraku. 20 TL/osoba.
Mehmet je pôvodom gruzínec a vie po rusky.
Jakub si sadne na zadné sedadlo ku gruzínke a jej synovi. Ja dopredu na miesto spolujazdca.
Skôr, ako stihnem zabuchnúť dvere, sadne si vedľa mňa ešte dospelý kurd. Taxikár radí rýchlosti: 1, 2, 3. Ale 4 sa nedá zaradiť. Tam, medzi prednými sedadlami Fordu Focus, sedím ja.
Kurd však situáciu zachráni. Zoberieme si ma do náručia a v objatí sa blížime k irackým hraniciam.
Vstup do Iraku
V čakárni veľkej ako školská telocvičňa je asi 100 kresiel. Nových. Kožených. Taxikár Mehmet odovzdá naše pasy do okienka úradníkom a vojakom.
Sadneme do kresiel a čakáme kým budeme v poradí. Niekto roznáša čakajúcim čaj.
Príde za nami policajt v civile s kópiami našich pasov a s otázkami: odkiaľ? kam? prečo?...
Ale je milý, žartuje. Upozorňuje nás kam môžeme ísť, kam by sme nemali ísť...
V reproduktoroch začujeme: "Milan", "Jakub". Prídeme k okienkam, zoberieme si pasy a taxíkom pokračujeme ešte cez 2-3 kontroly.
Syria-za-plotom
Na parkovisku v "hraničnom" priestore má turecký taxik konečnú. Ale tam už čakajú irackí taxikári. Klimatizovaným Nissanom sa za 30 $/auto vezieme do nášho prvého irackého mesta Dohuk. Taxikár nás upozorňuje, aby sme nešli do mesta Mosul, pretože tam žijú arabi. A urobí gesto: prstom naznačí podrezanie hrdla.
Po 60 km sme v uličkách Dohuku. Pred hotelom Parlaman.
hotel-v-Iraku

Dvere hotelovej izby:
Žeby to boli ubytovacie pokyny?
ubytovacie-pokyny
Na ploche 2 x 2,5 m sú 2 postele, skriňa, TV, chladnička, klimatizácia a nálepka na stene ukazujúca správny smer pri modlení.
Asi.
hotelova-izba
Uličky na bazáre. Alebo "v" bazáre?
Predavači nie sú takí dotieraví ako v Istanbule.
Ani sortiment nie je už iba orientálny. Skôr sa to podobá na "Miletičku" s čínskym sortimentom.
ulicky-v-Iraku
V bufete je jedálny lístok napísaný veľkými písmenami. Napriek tomu si nevieme vybrať.
Asi sme málo gramotní.
Zavolám kuchára a prstom ukážem na jeden stôl, kde jedia "niečo".
Spýta sa: "Čiken baget?". Prikývnem.
Prinesú nám v plastových kelímkoch 2 cícerové polievky (?) a plnené placky. Sú v nich modré kolieska, biele kolieska, plátky paradajky a hrsť nití. Tie nite sú "roznitkované" kuracie mäso. Asi.
Na ďalšom tanieri ešte kyslé červené kolieska. Kvasená mrkva?
Spolu za 3000 ID (iracký dinár).
1000 ID = 0,85 $
jedalny-listok
Na spodnom konci "našej" ulice je herňa - krčma.
Na trávnatej ploche sú plastové stoly, nad každým stolom žiarivka. Muži od 18 do 80 rokov tu hrajú karty, domino.
Čašníci predávajú čaj, vodu, malinovky. Ani kvapka alkoholu.
2 čaje...250 ID
2 fľašky vody...500 ID
2 plechovky Fanty...1000 ID
krcma+herna
Iracké bankovky.
Najmenšia má hodnotu 250 ID.
Asi 5-6 Sk. Všetky ceny tu zaokrúhľujú na 250 ID.
A niekoho môže trápiť, či zrušiť v Európe 1-centové mince...
bankovky

6.7.2010

Do ulíc Dohuku odchádzame už o 9,00 hod. Kým nie sú vonku horúčavy. Neskoro. Opäť je 44°C. Už tretí deň po sebe.
Našťastie máme krátke nohavice. Ale ľudia po nás akosi zazerajú.
Krátke nohavice máme však ako jediní v Dohuku a možno v celom moslimskom svete.
Ešte odfotiť elektrické vedenie a už sa ideme prezliecť do dlhých nohavíc.
elektro
Poludňajšia návšteva miestnej kaviarne.
Jakub neriskuje a vyberá si (z nápojového lístka ?) horúci čaj.
Ja skúšam prvú kávu po odchode zo Slovenska.
Z neznámeho dôvodu je v nej toľko cukru, ako pre celú školskú jedáleň. A ja nesladím vôbec. Kam ju vyliať? Nemajú tu ani vázu.
Pomaly odpíjam a zapíjam to čistou vodou.
napojovy-listok

Asi v niektorej domácnosti prali.
Na vode tečúcej ulicou sú bubliny.
kanalizacia

Už veríte, že sme boli v meste Dohuk?
Podľa domácich Duhok.
Duhok


A že sa to odohrávalo v Iraku?
Novy-Irak

7.7.2010

Klimatizácia je ovládaná asi z recepcie.
Alebo ju riadi termostat, ktorý si žije vlastným životom.
Opäť celú noc chladila. A my sme museli spať v spacákoch.
spacak
Spomíname na taxikárovu radu:
Do Mosulu nechoďte.
A výstraha s prstom cez hrdlo...
smerove-tabule

Miestna dopravná polícia jazdí na legendárnych motocykloch.
Honda TransAlp!!!
Transalp

Zábavný park s "horskou" dráhou.
Vstupné 2 000 ID.
horska-draha

8.7.2010

Ranné sprchovanie:
Kto sa v Európe ide sprchovať prvý, môže (z bojlera) spotrebovať všetku teplú vodu a pre ďalšieho zostane už len studená.
Kto sa tu ide sprchovať prvý, spotrebuje všetku studenú vodu a ...
Pekáreň - miestnosť s východom do ulice.
Cez okrúhle otvory na peciach vkladajú a vyberajú chleby. Arabské.
Jakub dostal na taký chuť. Pekárovi ukazujem zdvihnutý palec. Akože chcem 1 chlieb a dávam mu 1 000 ID. Zoberie 4 chleby, strčí ich do igelitky a necháva si bankovku.
Takže obed a večeru máme vybavenú.
pekaren
Večer sa pri nás zastavia dvaja chlapci. Nevyzerajú ako domáci.
Sú to poliaci z mesta Legnica. A aj oni chcú zajtra odísť z Dohuku.

9.7.2010

Ráno odchádzame z hotela. Platíme 20 000 ID/noc/izba.
Na ulici nás už čakajú poliaci. Zohnali taxi do mesta Zakho.
5 000 ID/osoba.
V Zakhu sa odfotíme, rozlúčime a my si ideme hľadať hotel.
V prvom je obsadené. V druhom je obsadené,...
poliaci
Hotel Mina. Ceny prijateľné. :-)))
Práve sa im uvoľnila jedna izba, ale ešte nie je uprataná.
Berieme!
recepcia

Jedna z mála historických pamiatok v meste.
Most Delal.
most-Zakho
Vedľa mostu je pár bufetov. Pred každým bufetom veľký hrniec.
Predavačovi ukazujem, že chceme dve porcie z toho hrnca.
Odokryje pokrievku a do plastových misiek vyberá z hrnca...varené bôby. Posype ich korením, soľou a niečim kyslým.
Položí misky na stôl a my čakáme. Čo nám k tomu ešte priloží? Prílohu? Príbor?...
Nič!
Rozhodím rukami a urobím gesto: Čo s tým teraz máme robiť?
Predavač zoberie jeden bôb z mojej misky, rozhryzne ho zubami a obsah vycucne. Prázdnu šupku odhodí.
Poďakujem a začnem sa trápiť... Je mi ťažko. Až taký hladný nie som, aby som musel toto absolvovať.
Keby začalo aspoň maličké zemetrasenie. Len také, aby sme sa rozutekali zachrániť si životy.
Ja by som utekal od bôbov!
Jakub si to chváli. Chudák. Ten teda musí byť hladný!
boby


Pýcha kurdov:
zastava

10.7.2010

V cene ubytovania sú aj raňajky.
Jakuba však bolí hlava aj žalúdok. Spí popoludní, večer, v noci.
hotelove-ranajky

11.7.2010

Po raňajkách zaplatíme poslednými ID za hotel.
Na ulici si berieme taxi po tureckú hranicu. Dohodnutá cena: 6 $ za oboch.
Keď taxikár na hranici vidí, že peniazmi neoplývame, berie si len 5 $.
hotel-v-Zakho
Na hranici už čakajú tureckí taxikári na svoje obete. Jeden nám poradí, nech ideme s pasom do budovy.
V budove sú 2 pracoviská s pár čakajúcimi klientami a 2 kopírky aspoň s 20-timi kričiacimi turkami. Ideme ku kopírkam.
Urobia nám kópie pasov a potom si nás "prehadzujú" medzi okienkami s pečiatkujúcimi úradníkmi.
Po nastúpení do taxíka dostáva každý pasažier 3 kartóny cigariet. Nie na spotrebu, ale na prevoz cez iracké kontroly.
Pri čakaní na tureckú kontrolu však taxikár vyberie rezervné koleso z kufra, skryje ho na spodok auta a voľné miesto po kolese vyplní cigaretami.
Turecké prihraničné mesto Silopi
Pri vystupovaní z taxi vidím, že turecký pasažier platí 20 TL.
Preto ja dávam taxikárovi za nás oboch 15 Eu a 10 TL.
Žiadna šanca na dohadovanie.
Tentokrát sa mu nepodarilo oblafnúť turistov ani o cent.
turecky-taxik
Na autobusovej stanici v Silopi nás vtiahnu do kancelárie hneď prvej dopravnej spoločnosti.
Kupujeme si lístky do Diyarbakiru po 20 TL.
Máme však len Eurá. No lístky sú už vypísané. Nedajú sa zrušiť. Našťastie. Ale keď sa chce, tak...zoberú aj Eurá.
turecky-bus
Za mestom Cizre zastavujú náš autobus vojaci.
Jeden kontroluje v autobuse doklady
a ostatní čakajú vonku s guľometom namiereným na autobus.
vojenska-kontrola
V Diyrbakire sa nám nedarí striasť zo seba deti. Preto ideme ku taxíku a hovoríme mu: "Hotel". "Otel". "Gotel"
Taxikár nereaguje. A ja som si myslel, aké je "hotel" celosvetovo známe slovo.
Jakub však zachraňuje situáciu a dáva si dlane pod hlavu. Ukazuje taxikárovi, že chceme spať.
Taxikárovi sa na tvári objavuje inteligentný výraz. Už vie čo hľadáme. Ale nevie, kde také niečo je.
Pomáhame mu a hovoríme: "Centrum".
Zase nechápe, čo chceme. No iný taxikár mu poradí: "Megacentrum"
Súhlasíme a nechávame sa odviezť do Megacentra.
hotel-v-Diyarbakire
Jakub má pochybnosti, či Megacentrum nebude nejaké nákupné centrum?
No na uliciach sa zvyšuje koncentrácia ľudí, vozidiel, zásobovacích vozidiel = foto.
Naozaj nás priviezol k hotelu.
Mám bankovky 50 TL a 5 TL. Dávam taxikárovi 5 TL. On však ukáže na prstoch, že chce 10 TL. OK. Primeraná cena. Dávam mu 50 TL bankovku.
Má mi vydať 40 TL. Dá mi 30 TL a...vbehne do taxíka a uteká.
zasobovacie-vozidlo

12.7.2010

Deň trávime skrývaním sa pred slnkom.
Večer si v bufete objednáme CIFT KASARLI a KOFTE. Čakáme!
Jakubovi priniesli veľkú hrubú bagetu plnenú všeličím
a mne iba tenkú plnenú syrom. Asi.
foto = motorka so sajdkou = sťahovač nábytku
moto-stahovanie


moto - autobus
moto-bus

13.7.2010

Tieto hradby postavili rimania okolo pôvodného mesta.
Dĺžka 5 km, výška 12 m a vek...
...1 700 rokov.
opevnenie
Predavač čaju
Na podnose má termosku s čajom, nádobu s kockovým cukrom a poháre.
Chodí po uliciach a predáva čaj. O pol hodinu sa vracia a zberá prázdne poháre z obrubníkov, lavičiek,..
A kde berie čisté poháre pre ďalších zákazníkov?
V jednom pohári má vodu. Tú preleje do použitého pohára, potom do ďalšieho a ešte do ďalšieho a ešte do ďalšieho...
A o chvíľu ma na podnose len čisté poháre.
Ale bol milý a spoločenský. Aj si s nami aspoň 10 minút posedel.
Chvíľu sme kecali. On vedel po anglicky: "OK".
My však po turecky ani to.
predavac-caju


Na zdravie!
cisty-pohar

14.7.2010

Z Diyarbakiru do Istanbulu preletíme 1 000 km za 1hod 35min.
V Istanbule z letiska do centra sa vezieme autobusom 3hod 20min.
Už vieme, čo je to "dopravná zápcha".
foto = most ponad Bosor
most-AZIA-EUROPA

Za tmy prichádzame do nášho obľúbeného Yeni hotela.
Tentokrát platíme iba 10 Eu/osoba.
vecerny-Istanbul

15.7.2010

Ráno odchádzame z hotela do ulíc.
Pred hotelom stojí recepčný, ktorý si spomenul, že sme tam bývali minulý týždeň. Spoznáva nás.
Rozbehne sa proti nám a víta nás ako starých známych.
Už ovládame používanie istanbulského metra. Noví cestujúci v metre často prehrávajú súboj s automatom predávajúcim žetóny.
Niektorí prosia Jakuba, aby im kúpil žetóny.
foto = táto ulica je "na betón" slepá
SLEPA-ulica
Najodvážnejší čin na tejto expedícii:
Jakub si kupuje v bufete čapovaný Ayran.
U mňa už pohľad na to spenené kyslé (slané) mlieko spôsobuje paniku.
Jakub to však prežil bez nežiadúcich následkov.
capovany-Ayran
Na istanbulskej vlakovej stanici Sirkeci končil Orient expres.
A tu končím aj naše rozprávanie o putovaní dvoch truhlíkov za hranice všedných dní.
konecna-Orient-expresu
Ďakujem Kenymu z Pezinka za požičanie knižného sprievodcu o Turecku, ešte keď sme ani netušili, kam nás naše nohy zanesú!
Ďakujem Tomášovi Kubušovi za zodpovedanie všetkých mojich otázok o Turecku a Iraku!
Ďakujem všetkým, ktorí dovolili Jakubovi, aby sa na túto cestu vypravil so mnou!
A ďakujem aj tým, ktorí pár týždňov vykonávali moje pracovné povinnosti za mňa!