Večer, po 172 km som tam. Dobrá večera od švagrinej, vychladené pivo od brata, voľný gauč na prespanie a ráno opäť 172 km opačným smerom do Bratislavy. Prežil som.
Prečo to spomínam? Čo bolo na tom zaujímavé? Prepáčte! Nebola to cesta autom, ale na bicykli.
V máji som si to vyskúšal do Zliechova. Ale len jedným smerom. Asi 180 km. Koleno mi však povedalo, že opačným smerom sa chce už viezť vo vlaku.
To sú však stále iba sólo jazdy. A v pelotóne? Napr. cyklotúra Cesta priateľstva. Z Bratislavy cez Rakúsko a cieľ na termálnom kúpalisku v Maďarskom Lipóte.
Kondícia na môj vek je stále dobrá. Udržím tempo so 16-ročným Jakubom? Ako zvládneme Trnavskú stovku? Tentokrát nie na bicykli, ale peši.
Ráno už o 6.00 stojíme na štarte pri bratislavskej hlavnej stanici.
Hlavná stanica, Kamzík, Malé Karpaty. A koleno sa opäť ozýva. Pred Pezinskou Babou ešte stretávame takéto krásne zvieratko.
Ale koleno sa mi už ohýbať nedá. Končím. Jakub ma tam nechce nechať samotného. Zostáva so mnou.
Prepáč Kubko!
Júl sa končí po pár malých cyklovýletoch na Morave a po niekoľkodňovom čítaní kníh v Chorvátsku. More...
...Plitvické jazerá.
Viem, že ten text občas vyzerá, akoby patril k foto nad ním. A pritom väčšinou patrí k foto pod ním. Ale do tej medzery treba napísať 3 riadky textu, aby to bolo správne zobrazené. Lenže čo napísať o Chorvátsku na 3 riadky?
August začína na festivale Pustohlav v Zliechove. Richard Muller,...
Prišiel opäť čas zbaliť bicykle. A tentokrát aj pršiplášt. Pretože v Holandsku "občas" aj prší.
Ale keď silný vietor rozfúka mraky, vykúkne slniečko. Na turistov,...
...ale aj na domácich.
Značenie pre cyklistov je výborné.
Asi takéto.
Nakoniec si nechať vysušiť stan a ide sa domov.
KONEČNE. CESTA DO KYJEVA :-)
Pred pár mesiacmi ma poprosila jedna staršia pani, s ruským prízvukom, či by som jej nevedel zohnať "lapač molí". Pre sestru. Do Moskvy. Zohnal som jej to. A že: "Čo si za to prosím?" Spomenul som si na kvas. Taký pravý, čo by mi mohla zohnať z Ruska.
Prešlo pár mesiacov. A nič.
No vo štvrtok, 28.8.2008, sa predo mnou objavili babičky dve. Tá pôvodná, mala v rukách fľašu chladeného kvasu, ruského. Koncentrát na výrobu kvasu a ešte aj balíček veľkých ruských cukríkov.
Vraj jej v Moskve na letisku, tú fľašu s kvasom nedovolili zobrať do lietadla. Preto jej ju až teraz, po pár dňoch, priviezla vlakom jej sesternica. To bola tá druhá bábuška.
Bolo by krásne spoznať túto krajinu plnú dobrých ľudí (a možno aj molí). Ale vízum, pozvanie...
Je večer toho istého dňa, 28.8.2008. V Bratislave na hlavnej stanici si pýtam lístok do Košíc. A doprajem si luxus. Priplatím si 20 Sk aj za miestenku. V kupé, kam mám miestenku, je tmavo. Vypnuté svetlá a na sedadlách ležia dvaja "tmaví" potetovaní páni.
Nechám miestenku nevyužitú? Otvorím dvere a jeden z nich si hneď sadne. Ale prečo ostatní cestujúci stoja v chodbičke a neprisadnú si? Asi som im nesympatický.
Vlak prichádza do Košíc o 6.36. O 6.40 odchádza autobus z autobusovej stanice do Užhorodu. Ale nie sme v Bratislave, kde by sa z vlakovej stanice na autobusovú, za 4 minúty dostať nedalo.
Do imigračnej kartičky, rozdal nám ich šofér autobusu, napíšem ako "Meta" (Cieľ?) - "Turistika". Ukrajinský colník si to všimne. "Turistika" má byť v kolónke "Víza". A "Meta" mal byť "Užhorod". Kto už prechádzal cez tieto hranice, vie čo bude nasledovať.
Užhorod.
Na vlakovej stanici si pýtam "kvitok" (lístok) do Kyjeva. Vypredané. Ale ja nemám čas čakať 1-2 dni na voľné miesta. Ďalší vlak, po kyjevskom, ide do Odesy. Určite som chcel ísť aj do Odesy. Len som na to zabudol.
Kupujem si "plackartný" do Odesy, 94 HR (1 HR /hrivna/ = 5 Sk = ? Eur). Naspäť už je len "kupejnyj", 140 HR a nejaké drobné. Lenže ja tie drobné (mince) nemám. Pán stojaci za mnou ich platí za mňa.
Napíše mi aj svoje telefónne čísla a povie, že keď budem niečo potrebovať, nech mu zavolám. Že je domáci. A tiež si kupuje lístok do Odesy. Volá sa Sergej. Je domáci v Užhorode, alebo v Odese?
Batoh dávam do úschovne a šup do ulíc.
Kde majú tie hrôzostrašné záchody?
Aha! Tu!
Ale však sú aspoň tak slušné ako tie na Slovensku.
Takto to vyzerá na toaletách predajne so športovými potrebami.
Tak prečo ma varovali, na Slovensku, pred nízkou úrovňou hygieny na Ukrajine? Naozaj sú na Slovensku umývadlá na verejných WC aspoň v takomto stave?
Už si spomínam. Najmúdrejší boli tí, ktorí na Ukrajine neboli vôbec, alebo boli najďalej v pohraničnom meste. Vševedúci chrobák truhlík doteraz nevyhynul.
No sú tu aj iné pozoruhodnosti. Točená (čapovaná, strojová) zmrzlina, 100 g = 2,5 HR. A či ju chcem s orechami, alebo s čokoládou? Pýtam si s orechami. Zmrzlinárka natočí plný kornút, POSTAVÍ NA VÁHU a vypýta si 2,65 HR...
Zmrzlina točená a ešte aj vážená :-)
A aké sú na Ukrajine vlaky?
Špinavé a rozbité? Znetvorené sprejermi?
Nie. Takým posprejovaným som cestoval z Bratislavy do Košíc. Tu majú takéto...
Na podlahe koberec.
Každé ležadlo zodvihnuté. Asi pod spodnými zametali. Ale to bude tým, že každý vozeň má svoju sprievodkyňu. Takže každý vie, kto by bol za ten neporiadok zodpovedný.
Pod stolíkom nevidno kôš na odpadky. Ten je len na konci vozňa pri sprievodkyni.
Nad oknom čaká reproduktor na zahájenie večernej diskotéky z ukrajinskej produkcie.
A na horných ležadlách má každý cestujúci pripravený matrac a podhlavník.
Oproti mne si sadá vzorka ukrajinskej mládeže. Vybalíme si knihy a začneme...
...sa rozprávať.
Hneď po odjazde zo stanice, rozdáva sprievodkyňa takéto balíčky.
V mikroténovom vrecku zatavené: biela plachta na matrac, obliečka (povlak?) na podhlavník, uterák, prikrývka.
Andrij má 20 rokov a študuje ekonómiu. Larisa má 18. Tiež budúca ekonómka. O dva týždne budú mať v Ternopile svadbu. V reštaurácii Bratislava :-)
150 hostí, 160 000 Sk!!!
Andrij vyberie rezne, chlieb a ja zbytočne odmietam. Za 2 hodiny prekvákame situáciu v športe, politike, súkromí. Ešte si vymeníme mailové adresy a môžeme ísť spať.
Ale pred spaním nám ešte prídu zahrať pojazdní hudobníci, harmonikári. Ten prvý nesie pokladničku z rozrezanej PET fľaše. Majú tam už aj bankovky. My mu dávame iba mince. Ani nespomalia.
Vlak za tých 20 hodín jazdy "nabral" meškanie. 2 minúty.
Na "vokzale" v Odese čaká 10-15 ľudí s ponukou ubytovania. Pri mori. Ale ja nechcem ísť k moru. Stačila by aj sprcha.
Skúšam šťastie na recepcii "komnat vidpočinku" (staničná nocľaháreň?). Majú voľnú jednoposteľovú izbu Lux za 370 HR. Alebo 2-posteľovú za 300 HR. To idem radšej do nejakého domu k moru za 100 HR. Preto recepčnej poviem, že toľko pri sebe nemám. Ale idem si zameniť Eurá do zmenárne. Asi tušila, že ma už viac neuvidí. Aj riešenie sa objavilo:
Zaplatím iba jednu posteľ, 150HR, na "dvojke" a ona na druhú posteľ nikoho neubytuje.
Už aj na Ukrajine majú farebnú TV :-)
A v nej 71 rusky a ukrajinsky "hovoriacich" programov.
Poznajú tu už aj sprchovací kút.
A turecké WC asi pred turistami skryli.
Ale jeden extrém nahrádzajú druhým.
Keď "západné" WC, tak pekne mäkko čalúnené.
Sprchovací kút má dokonca aj masážne trysky.
Hore je nejaký bielo-modrý ovládací panel. A na strope mriežky.
Ovládacím panelom sa ovláda sprchové rádio. A tie mriežky budú asi reproduktory.
Pred šípkou je klimatizácia. Na diaľkové ovládanie.
Aká náhoda. Funguje.
Ešte posledný pohľad z okna tejto "staničnej nocľahárne"
a idem pozrieť do ulíc.
Na semaforoch môžu chodci vidieť, koľko sekúnd im ešte bude svietiť zelená.
Myslím, že to odpočítavalo od 30 sekúnd.
Teraz tam svieti zelená "dvojka" :-)
Lenže to by chodci nesmeli pozerať po takýchto autách.
A ani po takýchto.
Zvlášť keď stoja na parkovisku za rohom a čakajú na svadobných hostí.
Na druhý deň ráno dávam batoh do úschovne (kamera zberigania). Je nadrozmerný. Platím 15 HR. V Užhrode to bolo asi 5,2 HR.
Prišiel čas spoznať to, kvôli čomu sem jazdia dovolenkári. Čierne more.
Od "vokzalu" idem smerom ku "klinickému sanatóriu", potom okolo "socialistickej" budovy "hudobnej komédie" (operety?)...
Program?
Veselá vdova, Romeo a Julia, Tristan a Izolda,...
Ale dá sa tu vidieť aj krajšia architektúra.
Alebo staršia?
Je posledný augustový deň.
Pláž je takmer prázdna. Dovolenkárov nahradil studený vietor.
Na pláži je jemný piesok.
Na dne čistého mora sú aj drobné kamienky.
Zákutia na prezliekanie.
Odpadkové koše...
Kedy si slovenskí snobi uvedomia, že civilizácia je aj smerom na východ?
Ja viem. Nikdy. Preto sú a zostanú...
To bola prechádzka po jednej z odesských pláží.
Pláž menom Lanžeron.
Na konci pláže delfinárium a oceanárium. Vstupné (asi) 80-100 HR. Ďakujem! Tento výlet je nízkorozpočtový.
Treba sa vrátiť do centra. Chodník cez park. Park Tarasa Ševčenka? V bedekri je jeho meno napísané. Ale nosiť bedeker so sebou? A načo je užitočné vedieť meno parku?
Do prava smeruje veľká skupinka ľudí. K pamätníku nezvestnému (neznámemu?) námorníkovi?
Stráži ho "čestná" stráž. Asi študenti a študentky námorného inštitútu. Minútku postoja a "Pochodóm v chod".
Už ich nevidieť. Odpochodovali za pamätník. Usmievajú sa do objektívov, vrtia bokmi a... Tak toto nebude "čestná" stráž. Toto je asi predstavenie mažoretiek pre turistov.
Ďalšie zhromaždenie zvedavcov je okolo meditujúcich vyznávačov Falung-u. Ich "recepčná" mi dáva leták a typuje ma na Čecha. To bude tým českým prízvukom v mojej ruštine :-)
Ešte malá spomienka na socialistické Slovensko. Burza hudobných nosičov.
Aj taká je súčasná Ukrajina. CD za 8-10 HR, DVD za 15 HR.
Na konci parku ešte študenti ponúkajú zdarma odmerať odolnosť na stres. Do každej ruky jedna elektróda a "vyderžaj pioner".
Okolo múzea voskových figurín prichádzam ku...
...stolíkom so šachovnicami. Dôchodcovia nesedia v krčme, ale hrajú šach(y?).
Výhoda nízkych dôchodkov?
Bratislavský "čumil" pozerá z kanála.
Odesský "čumil" pozerá do balkónov.
Odkaz Ulaherovcom. "Pred vokzalom kvas už síce nepredávajú, ale netreba zúfať. Cisterna stojí vedľa budovy vokzalu".
Hoci som od domova asi 1500 km a v peňaženke mám už iba 50 HR, cítim pokoj. Viac nepotrebujem.
A pritom s takou malou sumou nejdem v Bratislave ani do potravín.
Z Odesy odchádzam vlakom o 18.13. Chýba tomu však čaro plackartného vozňa. Som "uväznený" v kupé.
Vhodný čas na pár strán zo "Zen a umenie údržby motocykla" (pozdrav a vďaka aj do Finsterwolde).
Spolucestujúci prelomí bariéry až za Ľvovom.
On: "Chceš čaj?"
Ja: "Net, kafe."
On sa o chvíľu vráti od sprievodkyne: "Provodnica spit."
"On" cestuje domov z Odesy. Pretože jeho dcérka ide dnes prvýkrát, slávnostne, do školy. A už 3.9. sa vracia naspäť do Odesy. Stavať dom. Nie sebe. Jazdí tam na týždňovky, zarábať.
Dúfa, že na budúci rok si zoženie prácu na Slovensku...
VOLOVEC
Do kupé príde pojazdný stánok s časopismi. Položí ich kôpku na sedadlo a po chvíli sa vráti. Nevybrali sme si žiadny. Berie ich do vedľajšieho kupé.
Od Čopu po Užhorod je už vo vlaku signál T-mobile. Telefonáty, SMS-ky, mail.
A tie tri "rúrky" medzi dolným a horným ležadlom? Skladací rebrík.
V Užhorode čaká klasika. Vlaková stanica čistá, moderná. Oproti, za kruhovým objazdom, iný svet. Autobusová stanica. Stará (ale čistá), žobrajúce deti, túlavé psy. Aj taká je ešte Ukrajina.
Hraničná závora zodvihnutá. Ukrajinský hraničný stĺp sa vzďaľuje. Dovidenia! Slovenský sa približuje. Dobrý deň!
Táto foto je robená cez sklo autobusu. V odraze, na pravej strane záberu, vidieť môjho foto-spoločníka. Všetky foto boli robené Nokiou N-70.
Slovenské privítanie.
Vlak Michalovce - Košice, 2.9.2008, odchod z Michaloviec o 7.03. Na trati, ktorú mal prejsť asi za 80 minút, získal meškanie 20 minút. Ale to bude asi len výnimka :-)
Ten ukrajinský, za 20 hodín získal meškanie 2 minúty...
Škoda, že sa tieto (tendenčné) informácie nedozvie aj vševedúci "chrobák truhlík". Ale on to nepotrebuje. Pretože vie "všetko" a na základe toho može odsudzovať kohokoľvek a čokoľvek. Aj nepoznanú Ukrajinu.